ŽIVA PODROBNE

Pohyb znamená život, stagnácia....

Dnešná doba je rýchla... žijeme rýchly život. Tu vzniká niekoľko paradoxov. Máme rýchlejšie autá, lietame lietadlami, komunikujeme cez telefóny a internet pokojne cez pol zemegule (nemusíme zväčša čakať niekoľko dní na papierovú poštu), máme umývačky riadu, mikrovlnky, fastfoody... a napriek tomu nič nestíhame... Kde asi udělali soudruzi chybu?

Sme schopní žiť rýchly život a pritom sedieť na zadku. Mnohí z nás sedia v práci, cestou do práce alebo z nej a potom doma. Sedeli sme za počítačom v práci? Prečo nie aj doma? Máme internet, chat, skype, facebook, televízor... Hľadáme, prepíname, počúvame a pozeráme často už na čokoľvek. Ale to by bol iný článok...

V knihe Metoda Ludmily Mojžíšové pani Jarmila Novotná krásne popisuje vývoj človeka od ľudoopa cez ďalšie vývojové štádiá, priemyslovú revolúciu (kde sa dá vystopovať začiatok „biedy“ nášho pohybového aparátu) až po dnešného „moderného“ človeka. Výsledok tohto „pokroku“ končí autorka nádhernou vetou: „Po stovkách staletí lidé „usedli“ na zadek“.

Nehýbeme sa a pritom pohyb je život. Pohyb je jedným zo základných prejavov a jednou zo základných podmienok života. Pohyb je život – stagnácia je smrť. Ešte aj keď sa s okoliu javíme tak, že sa nehýbeme, sme plní pohybu. Hýbe sa nám srdce, tým pádom aj krv, hýbu sa telesné tekutiny, lymfa, hormóny, tráviace orgány, rozťahujú a sťahujú sa pľúca. Dokonca aj myslenie je pohyb. Vonkajší pohyb ale pomaly ustáva. Nikdy v histórii ľudstva sme sa nehýbali tak málo ako teraz. Mnoho ľudí si možno ani neuvedomuje, aké dôležité je hýbať sa. Uvedomujú si, že je dôležité aby im bilo srdce, obiehala krv, fungovali pľúca a tráviaca peristaltika. Ale už si neuvedomujú, že vonkajší a vnútorný pohyb sú úzko previazané. Celý deň sedia na zadku a potom sa čudujú. Čudujú sa, že im netrávi, že ich páli záha, že majú zápchu, že majú hemoroidy, že majú bolestivú menštruáciu, že majú studené nohy, ruky a zadok, že im opúchajú členky, že trpia malým únikom moču pri kýchnutí, že sú večer unavení, že už nevládzu tak ako „kedysi“, že sa nemôžu tak dobre sústrediť a že si už tak dobre nepamätajú, že v noci nespia tak dobre, že sú ráno rozlámaní, alebo že nevládzu ráno vstať, že sa tak nejako nemôžu rozhýbať, že ich bolí hlava, že sa necítia vo svojej koži, alebo sa jednoducho necítia dobre. Čo sa týka sexuálnej stránky, muži sa čudujú, že už nie sú takí výkonní ako „zamlada“ , že ako sa hovorí, príťažlivosť zemská začína byť silnejšia ako príťažlivosť ženská. A ženy sa zasa čudujú, že nemôžu dosiahnuť orgazmus, skutočne si užiť sex. Pre mnohé ženy sa tak stáva pojem orgazmus len slovom a sex povinnosťou. A obaja sa čudujú, že chuti na sex sa nejako nedostáva (ale to o tom nabudúce). Menej sa čudujú, že ich bolí šija, plecia, ruky chrbát, kríže, že majú problémy s platničkami, že bolesť vystreľuje do nôh.

Správny pohyb dokáže zlepšiť krvný obeh, kapacitu pľúc a tým dostať do tela viac kyslíka, zlepšiť peristaltiku čriev, vylučovanie, rozhýbať stuhnuté svaly a kĺby, posilniť oslabené a natiahnuť skrátené svaly, zlepšiť prekrvenie končatín aj mozgu, rozprúdiť stagnáciu energie.... dokáže toho ešte oveľa viac, a k tomu sa postupne dostaneme. Najpodstatnejším z predchádzajúcej vety pre túto chvíľu je slovné spojenie – správny pohyb. Mnohí pochopia, že hýbať sa musia. Dôvody sú rôzne: od toho, že sa necítia tak úplne vo svojej koži, cez chudnutie až po zdravotné problémy. A tak nabehnú do telocvične, fitness centra, alebo si idú zabehať. Spravidla to končí tak, že ak sa dlho žiadnej takejto činnosti nevenovali, sú z toho mesiac, v lepšom prípade týždeň chorí. Telo nebolo pripravené na takúto záťaž, a tak začínajú, často nie príjemne, „cítiť svaly, o ktorých ani nevedeli, že ich vôbec majú“. Svaly sú preťažené nielen nadmerným zaťažením, ale aj spôsobom námahy, akým sa nepoužívali už dlhú dobu. A toto preťaženie nemá skutočne nič spoločné so zdraviu prospešným pohybom. Takýto bolestivý pohyb je pohybom smerom od zdravia a nie k nemu. No veľa ľudí ma mylný názor, že keď to nebolí, tak to nemá zmysel. Asi tak ako každé zdravé jedlo musí byť hnusné. A mnohí tak sa snažia nadviazať na váhy v posilňovni alebo vzdialenosti v behu, ktoré absolvovali „predtým“, keď cvičili pravidelne, aj keď to bolo viac ako pred pol rokom.

Znova budem citovať pani Jarmilu Novotnú: „Ak človek pravidelne a systematicky necvičil viac ako tri mesiace, musí najprv najmenej dva, radšej však tri mesiace preťahovať skrátené svaly, než začne s posilovaním“.

Na začiatok je vhodný strečing s krátkou zahrievajúcou rozcvičkou, ľahšie formy dynamického qi gongu (čítaj čchi kungu), Mojžíšovej metóda, ľahšie jógové cviky a podobne. Pohyb by mal byť nenásilný, mali by ste vnímať, čo sa v tele deje. Pohyb zladiť s dýchaním a pozornosť priviesť do miesta na tele , ktoré precvičujete. Vnímajte svoje telo, vnímajte pokiaľ vás pustí, neprekračujte hranicu tzv. príjemnej bolesti. Vedzte, že telo chce svoj čas a že telo má rado pravidelnosť. Uvedomte si, že telo nie je len schránka pre dušu, nedegradujte ho na nejakú krabicu, ktorá je tu len dočasne. Priznám sa, že ja osobne neznášam výroky typu: „telo ma ísť do hrobu zhumpľované“, „na niečo sa umrieť musí“ a podobne. Často je to len maskovanie svojej slabosti pohnúť sa k niečomu (alebo vôbec sa len pohnúť), niečo zmeniť, pracovať na sebe. A tiež nedegradujte svoje telo na stroj. Uvedomte si, že kým ste tu na zemi, vo svojom tele nielen žijete, ale že vy ste telo. Stav vášho tela ovplyvňuje to, ako sa cítite, ako vám to myslí, ako dokážete prežívať radosť, ako dokážete alebo nedokážete milovať. A vaša psychika zase ovplyvňuje to, v akom stave je vaše telo, dokonca ako vyzerá vaše telo a ako vyzeráte vy.

Správny a pravidelný pohyb dokáže vo vašom tele rozprúdiť krv, energiu, telesné tekutiny... proste život. Predstavte si vaše telo ako živý, zurčiaci horský potok. Hýbe sa, prúdi, je krištáľovo čistý. Aj keby ste do neho niečo nasypali a naliali, nepotrvá dlho a vyčistí sa. Nikde nestagnuje a tak sa v ňom nemôžu hromadiť nečistoty. A teraz si predstavte stojatú vodu, ktorá sa nehýbe. Nikam neodteká. Nečistí sa. Usádzajú sa v nej kaly, bahno, rozkladajú sa v nej rastliny a živočíchy. Tleje a hnije. Z ktorej vody by ste sa radšej napili? A ku ktorej by ste prirovnali svoje telo? Prúdi „to“ vo vás? Cítite sa svieži a plný života? Pružní a bystrí? Na tele aj na duši? Alebo ste unavení? Ráno sa budíte prehriati, „prevarení“? V črevách vám to kvasí? A čo hlava? Stále premýšľate, nejde to zastaviť? Analyzujete? „Bahníte“ sa vo svojich problémoch? Riešite tú istú situáciu už po stýkrát? Zaraďte sa sami. Nie som tu preto, aby som vás do niečoho nútil alebo vás posudzoval. Ako povedal klasik: „Nenutím... chápu... “ . Máte slobodnú vôľu.

Pre tých, ktorí sa rozhodnú na sebe pracovať, budeme prinášať ďalšie články s konkrétnejšími informáciami. Budú to rady, postupy, návody ale aj zamyslenia. Je na vás, ako ich využijete. Je na vás, či ich budete čítať a hlavne využívať v praxi. A je aj na vás, o čom nové články a príspevky budú. Ak máte nejaké otázky, napíšte mi ich, budem rád... a nakoniec, vy možno tiež :).