PSYCHOFYZICKÉ CVIČENIA

Mnohí ľudia žijú ako by si neuvedomovali, že telo v ktorom žijú je to jediné, ktoré majú. Žijú ako by si neuvedomovali, že ako hovorí Dan Millman: „Vaše telo je jediná vec, ktorá vám musí vydržať po celý váš život. Tvorí podstatu vašej pozemskej existencie. Ak ho zničíte, kde budete žiť?“

Telo je niečo viac ako telesná schránka pre nášho ducha. My sme aj tým telom. To v akom je stave bezprostredne vplýva na to ako sa cítime. Na to, či máme dosť energie na to byť tvorivý, výkonný, veselý, odvážny a v neposlednom rade aj šťastný. Áno na to aby sme mohli byť šťastní tiež potrebujeme energiu. To je zdravie. V našom centre pod pojmom Psychofyzické cvičenia máme na mysli cvičenia pochádzajúce alebo inšpirované Feldenkraisovou a Alexandrovou metódou, metódou Bertheratovej a Mezieresovej atď.

Bez dlhého vypisovania je ťažké priblížiť túto metódu, preto si dovolím citovať Wilfreda Barlowa, jedného z významných žiakov a pokračovateľov, Matiasa Alexandra, autora Alexanrovej techniky. „U 70 % všetkých dievčat a chlapcov sú viditeľné známky zlého držania tela a svalovej nedostatočnosti. Väčšinou sa tieto defekty prejavujú ako dočasná neschopnosť, alebo poruchy pri učení. Tieto problémy sú akcentované počas emocionálne nabitých situácií a veštia neľahké dospievanie, počas ktorého sa nesprávne detské návyky zvýraznia a stanú sa z nich plne rozvinuté defekty. V osemnástich je už len 5 % populácie úplne bez defektov, u 15 % sú rozpoznateľné slabšie defekty, u 65 % sú rozvinuté už pomerne vážne defekty a 15 % trpí veľmi ťažkými defektmi. Tieto údaje boli získané z mojich publikovaných štúdií o chlapcoch a dievčatách zo stredných škôl, o športujúcich študentoch a študentoch hudobných a dramatických škôl, u ktorých by sme celkom logicky mohli očakávať vyšší štandard než u zbytku populácie. Dá sa takmer s určitosťou povedať, že vy čitatelia máte pomerne výrazné defekty, ktorých si nie ste vedomí, ktorých si vaši lekári, učitelia ani rodičia nevšimli, alebo sa kvôli ním neznepokojovali, alebo ich len príjmali ako nevyhnutnú súčasť vášho vývoja.“

A na záver ešte raz Wilfred Barlow. „Od tej doby, čo pred 75 rokmi začal Alexander (vtedy mal 30 rokov) pracovať na svojej technike, bolo v tejto zemi vycvičených viac než 100 učiteľov, jeho metódy. Z tohoto celkového počtu (v GB) zatiaľ zomreli iba štyria, vrátane samotného Alexandra vo veku 87 rokov a jeho prvého asistenta, ktorý zomrel vo veku 94 rokov. Žiadne koronárne príhody, žiadna rakovina, žiadna mŕtvica, žiadny reumatizmus, žiadne ťažkosti s platničkami, žiadne vredy, žiadne neurologické ani ťažké psychické ochorenia, len občas trochu zvláštne chovanie, úrazy, ktorým sa nedalo zabrániť (ale rekonvalescenciou vedúce k obnoveniu funkcie) a žiadna zvýšená náchylnosť k úrazom. Naopak každodenný štandard zdravia a šťastia. S ktorým sa väčšina ľudí stretáva len vo svojich najrannejších rokoch svojho života.“